Výrobcovia titánových platní Baoji podrobne predstavujú charakteristiky titánových materiálov
Titán je kovový chemický prvok, chemická značka Ti, atómové číslo 22, nachádza sa vo štvrtej perióde, IVB skupine v periodickej tabuľke chemických prvkov. Je to strieborno-biely prechodový kov, ktorý sa vyznačuje nízkou hmotnosťou, vysokou pevnosťou, kovovým leskom a odolnosťou voči korózii mokrým chlórom. Ale titán nemôže byť použitý v suchom chlóre. Dokonca aj suchý chlór pri teplote pod 0 °C podstúpi prudkú chemickú reakciu za vzniku chloridu titaničitého, ktorý sa potom rozloží na chlorid titaničitý alebo dokonca spáli. Len keď je obsah vody v plynnom chlóre vyšší ako 0,5 %, titán si v ňom dokáže udržať spoľahlivú stabilitu.
Titán je považovaný za vzácny kov, pretože je v prírode rozptýlený a ťažko sa získava. Je ale pomerne bohatá, radí sa na desiate miesto spomedzi všetkých prvkov. Titánová ruda zahŕňa najmä ilmenit a rutil, ktoré sú široko rozšírené v kôre a litosfére. Titán je tiež prítomný takmer vo všetkých živých veciach, v horninách, vodných útvaroch a pôde. Na extrakciu titánu z hlavnej rudy je potrebná Krollova metóda alebo Hunterova metóda. Bežnou zlúčeninou titánu je oxid titaničitý, ktorý sa môže použiť na výrobu bielych pigmentov. Medzi ďalšie zlúčeniny patrí aj chlorid titaničitý (TiCl4) (používaný ako katalyzátor a používaný na výrobu dymových clon ako vzduchový kryt) a chlorid titaničitý (TiCl3) (používaný na katalýzu výroby polypropylénu).
Titán má kovový lesk a ťažnosť. Hustota je 4,5 g/cm3. Teplota topenia je 1660 ± 10 °C. Teplota varu je 3287 °C. Valencie +2, +3 a +4. Ionizačná energia je 6,82 elektrónvoltov. Hlavnými charakteristikami titánu sú nízka hustota, vysoká mechanická pevnosť a ľahké spracovanie. Plasticita titánu závisí hlavne od čistoty. Čím čistejší titán, tým väčšia plasticita. Má dobrú odolnosť proti korózii a nie je ovplyvnený atmosférou a morskou vodou. Pri izbovej teplote nebude korodovať kyselinou chlorovodíkovou pod 7%, kyselinou sírovou pod 5%, kyselinou dusičnou, aqua regia alebo zriedeným alkalickým roztokom; môže naň pôsobiť len kyselina fluorovodíková, koncentrovaná kyselina chlorovodíková, koncentrovaná kyselina sírová atď.
